Pečatidlá

pečatidlá obce Žiar Obec Žiar mala i svoje pečatidlo, avšak presný rok jeho vzniku nie je známy. Za najstaršie sa však považuje pečatidlo s nasledovným popisom: v dolnej časti pečatného poľa je znázornené trojvŕšie s rozkonáreným stromom, nad ním kamzík. V kruhopise text: SIGIL PAGI ZIAR LIPT. Novšie pečatidlo vzniklo v roku 1867, vo svojom pečatnom poli má znázornené starobylé zamestnanie tunajšieho ľudu - chytanie vlkov do sietí a zabíjanie kyjakmi (muž s kyjakom, vlk, náznak siete). V kruhopise je už slovanský text: PEČAŤ OBCE ŽYAR 1867. (Podobnú pečať s rovnakým motívom lapačky vlkov má i susedná obec Smrečany.) Ešte mladšia - bez obecného znaku - je pečať z druhej polovice 19. storočia, pričom text v kruhopise je v maďarčine: LIPTÓ - MEDYE PESCÉTJE, uprostred text: ZSAR KOSZÉG. Po vzniku Československej republiky bolo zhotovené nové pečatidlo. Teraz sa používa s kamzíkom na trojvrší.

Správa obce počas jej viac ako 650 ročnej existencie bola podmienená historickými danosťami. Od včasného stredoveku je známa funkcia richrára, povinnosti a práva ktorého boli odlišné v dedinách založených na zvykovom práve alebo v šoltýskych obciach. Richtár v dedinách založených na emfyteutickom práve bol na čele obecného zhromaždenia, viedol obecnú správu, navonok reprezentoval. Predsedal obecnému súdu, počas funkcie bol oslobodený od feudálnej renty a poddanských povinností. Volila ho celá obecná pospolitosť približne na jeden rok, aby vykonával správnu i súdnu právomoc. Pri tých najdôležitejších rozhodovaniach mu pomáhali vážení členovia obecnej pospolitosti - prísažní. Po roku 1850 boli naďalej na čele obecnej samosprávy richtári, ktorí však stratili súdne právomoci. Tieto už prešli na súdy. V roku 1938 boli na čelo obecnej správy menovaní vládni komisári a po roku 1945 sa oslobodenom území ich funkciu preberali predsedovia novovzniknutých miestnych národných výborov. V súčasnosti sú to starostovia obce.