Živelné pohromy

Keď zimy boli ešte biele ... Cez február 1940 dosiahli tohotoročné mrazy až -39°C. Zima bola veľmi studená, snehu tiež veľmi mnoho. Táto veľká zima zapríčinila, že i v našej obci dosť hodne najmä mladých (ale i starých) ovocných stromov zamrzlo.

Rozvodnená Smrečianka
Rozbitá cesta medzi Žiarom a Smrečanmi v 60. rokoch minulého storočia
Rozvodnená Smrečianka
Je potrebné spomenúť roky, kedy vyčíňala rozvodnená Smrečianka. Svojimi neskorými jarnými vodami dokázala narobiť obrovské škody. Jedna z najväčších povodní bola roku 1725, ďalšie boli zaznamenané v rokoch 1812, 1813, 1817, 1837, 1842, 1843, 1844. Nespútateľné vody brali mosty, lavičky, hate, blízku úrodnú pôdu i všetko čo sa v nej nachádzalo. Ani roky 20. storočia neboli onakvejšie. Vysoké stavy hladiny potočných a riečnych vôd sú zaznamenané v rokoch 1911, 1917 , 1924, 1925, 1926, 1930, 1934, 1935. Spôsobili obrovské materiálne škody a za obeť padol i jeden ľudský život. Povodeň v roku 1934 strhla so sebou veľa úrodnej pôdy a vody podmyli cestu do Okoličného. Prudké topenie veľkého množstva snehu spôsobilo povodeň v roku 1946. Voda zobrala takmer všetky mosty.

Cez leto prišli spomínané dažde, ktoré dňa 16. a 17. júla 1934 zapríčinili povodeň, ktorá narobila veľmi mnoho škody u nás, v Smrečanoch, Vitálišovciach a v Okoličnom. Voda gúľala ohromnou rýchlosťou veľké balvany až do doliny, zatarasovala si riečisko vývratmi svrčín, krov, drevom, takže vždy inde vylievala sa ohromným prúdom vody.
V noci zo 16. na 17. o 2. hodine dosiahla najväčšej sily a mohutnosti. Úplne vymyla, alebo rozbila cesty, hlavne vicinálnu cestu do Okoličného. Na úpravu ciest a riečiska obdržali obce Žiar i Smrečany k vybudovaniu betónovej hati v Smrečanoch podporu 30 000 korún.

Nebezpečné boli i víchrice, ktoré napáchali škody na strechách domov a hospodárskych budovách.

Ničivá sila ohňa neraz odkrajovala z majetku obce a jej obyvateľov. Požiaru v roku 1930, spôsobeného ľudskou neopatrnosťou, padlo za obeť vyše tridsať domov i hospodárskych stavaní.. Oheň unášaný a šírený vetrom hasili hasiči zo širokého okolia.

O rok na to zhoreli hospodárske budovy s novým obilím. Podobné nešťastie postihlo žiarske rodiny v rokoch 1934, 1936, 1938 a v roku 1949. Časté požiare páchajúce obrovské škody boli hlavným motívom aktivity vtedajších obecných predstaviteľov, ktorí rozhodli, aby v roku 1936 bola zakúpená motorová striekačka.

Ku pohromám, ktoré postihli miestne obyvateľstvo treba počítať i mor z roku 1679, ktorý vypukol i v Ďalších obciach. Rovnako tak celý Liptov napadla epidémia cholery, a neobišla ani Žiar - aj tu si vyžiadala nejednu ľudskú obeť, stalo sa tak koncom roku 1831.
Boli i roky, na ktoré sa spomína ako na časy neúrody a následného hladomoru, zapríčinené ľadovcom, dlhotrvajúcimi dažďami (1846), alebo naopak dlhotrvajúcim suchom (1834).