Kladenie vencov

Pietna spomienka

V sobotu 7.5.2016 sa v obci Žiar pri pamätníku obetí fašizmu pod Žiarskou dolinou uskutočnili oslavy 71. výrocia Víťazstva nad fašizmom.
Tohtoročných osláv sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva vnútra Rudolf Urbanovič./ na fotografii tretí zľava/
Oslavy sa niesli v dôstojnom slávnostnom rámci a v programe  okrem iných vystúpili s krásnymi a dojímavými piesňami s vojenskou tématikou aj členky Jednoty dôchodcov v Žiari.
Je chvályhodné, že v obci Žiar sa tradícia týchto osláv dodržiava dlhé roky, čím si občania uctievajú našich osloboditeľov.
Osláv sa zúčastnilo takmer 60 občanov obce Žiar, ktorí po skončeni oficiálnych osláv sa stretli na spoločnom posedení v hoteli Spojár, kde pri dobrej muzike v podaní dychovej kapeli Nemšovanka sa aj zabavili.

IMG 4326IMG 4330IMG 4331

Na udalosti spred 67 rokov si zaspomínali obyvatelia Žiaru  na pietnej spomienke pri pamätníku obetiam 2. svetovej vojny  5. mája 2012. S jednotlivými  vojenskými operáciami  za oslobodzovanie Slovenska  ich oboznámil  pplk. v.v.  Brádle , s historickými udalosťami v našej obci  Katka Balcová a Ľubka Marková  čítaním úryvkov z miestnej kroniky.  Slávnostnú atmosféru  spomienkového večera  doplnili   Evka Smiešna  zarecitovaním básne a členky miestnej Jednoty dôchodcov svojím spevom.

015023026033

 

Čítanie z obecnej kroniky

Konečne dňa 31.januára 1945 predvečerom smerom od Konskej prišiel do našej obce „Predzvedný oddiel československej brigády v sile asi 60 mužov . Ubytovaní boli hneď po domoch na vyšnom konci, kde aj prenocovali. Dňa 1.februára 1945 asi okolo 9. – 10.hodine predpoludním  došla dávno a tak túžobne očakávaná  1.československá brigáda s veliteľom generálom  Klapálkom.


Mužstvo bolo zložené zo slovenských, podkarpatských Ukrajincov, volynských Čechov, českých a moravských príslušníkov. Niektorí došli priamo zo Sovietskeho zväzu, iní boli pričlenení už po oslobodení východných častí našej republiky. Vojaci boli značne unavení. Obec sa  ihneď postarala o občerstvenie po ich príchode. Zarezali sa barany a dievčatá sa pustili do prípravy a varenia gulášu pre 450 – 500 vojakov. Vojaci a dôstojníci boli ubytovaní po domoch, veliteľstvo bolo zriadené v tom čase opustenej starej škole.


Bolo asi okolo 2. hodiny popoludní, keď  prišiel prvý nepriateľský pozdrav – mína z nemeckých zákopov od našej obce a hneď za ním druhý, tretí, štvrtý, a tak ďalej, a tak ďalej... Potom to už šlo takto  stále deň a noc s menšími prestávkami celých  9 týždňov trvania fronty v našej obci ovšem so zmenami.  Raz to boli míny, inokedy  zas delostrelecké granáty, o streľbe z pušiek a guľometov ani nehovoriac.  Pre našu obec bolo len to šťastím,  že tieto spomínané väčšieho kalibru granáty všetky neexplodovali.  Ináč by bol Žiar zrovnaný za ten čas so zemou.


Pár dní po príchode nášho oslobodzovacieho vojska bol  vydaný vojenským  veliteľstvom rozkaz k evakuácii  nášho žiarskeho obyvateľstva a to smerom na východ. Keď sa to dalo i cez deň, ale hlavne po nociach odchádzali naši ľudia cez Chujavy na Konskú, do Svätého Ondreja, Jakubovian, na  Pribylinu, Kokavu, do Hýb i Kráľovej Lehoty berúc si so sebou len to najnutnejšie a najpotrebnejšie, kto koľko vládal a mohol, či už na saniach, sánočkách, či na chrbte v batohu atď... Miestne obyvateľstvo opúšťalo svoje príbytky v tom vedomí, že to bude len na niekoľko dní- no a boli z toho dlhé týždne.


Konečne dňa 5.apríla  bolo našim občanom dovolené sa vrátiť, lebo 4.apríla 1945 naše vojsko premohlo a vyhnalo nepriateľa zo zákopov nad Jalovcom a prenasledujúc ustupujúceho nepriateľa naše vojsko opustilo i našu obec Žiar. S veľkou radosťou , že je už koniec tomu utrpeniu ,koniec biede, neistote, koniec almužien, na ktoré boli odkázaní naši občania-  každý sa vracal do svojho , i keď  skoro všade viac- menej  rozbitého, zničeného, prípadne úplne zrúcaného príbytku.