Žiarska dolina

Žiarska dolina
Stará Žiarska chata vypálená fašistami
Pamätná tabuľa na Žiarskej chate
Chata v Žiarskej doline - súčasný stav
Rozvoj turistiky v Západných Tatrách, známych ako Liptovské hole, z oravskej strany ako Roháče, nastal po skončení výstavby Košicko-bohumínskej železnice, ktorá do značnej miery sprístupnila tieto končiny širokej verejnosti. Východiskovým miestom pre pešie túry sa z oravskej strany stal Zuberec, z liptovskej mestá Liptovský Hrádok a Liptovský Mikuláš. Z hľadiska budovania horských chát, ktoré boli postavené z dobrovoľných príspevkov členov Klubu československých turistov a lyžiarov z Dolného Kubína a Liptovského Mikuláša, za významné možno považovať obdobie rokov 1920-1937. V tomto čase išlo o chaty v Roháčskej a Žiarskej doline.

Výstavba Žiarskej chaty začala v jarných mesiacoch roku 1938, pričom už v predchádzajúcom roku prichystali drevo. Spodná časť bola murovaná a vrchné časti postavili z dreva. Hlavnými stavebnými majstrami boli: Ján Medla, murársky majster pôvodom z Okoličného a Ján Štefanka, tesársky majster z Trsteného. Chata mala suterén, prízemie a jedno poschodie a pod jej strechou sa nachádzali: kuchyňa, dve jedálne, dve nocľahárne, sklad, práčovňa, šesť izieb na poschodí, dve v suteréne. Výstavba Žiarskej chaty stála v tom období vyše 400 000 korún a do užívania návštevníkom bola odovzdaná v roku 1939.

Počas 2. svetovej vojny a najmä v SNP horstvo Západných Tatier poskytovalo úkryt nejednej partizánskej skupine, ktoré operovali na tomto území. Známe sú i kuriérske cesty poľských vlastencov, ktoré dolinami Západných Tatier prevádzali ľudí z Poľska do Maďarska. Rovnako tak pôsobenie vojenskej nemocnice aj jej presun z Poľska na Slovensko. Za tieto i iné aktivity slovenských antifašistov sa Nemci kruto pomstili a mnohé horské usadlosti, vrátane chát - i v Žiarskej doline - vypálili. Stalo sa tak v roku 1944.

Nemci sa dostali toho dňa až do turistickej chaty v našej doline, kde mali bohatú žatvu. Niekoľko dní za sebou, dvakrát denne, všetci furmani zo Žiaru museli odvážať veci z chaty (chatárove i klubové). Súkromnú bielizeň, šatstvo, obuv, potraviny a veľké zásoby chatára V. Šlampu si hneď podelili, ostatné veci, klubové, ako zariadenie chaty, stoličky, dvere, pece, postele porozdávali občanom zo Smrečian (hlavne tým, ktorí vyhoreli) a zo Žiaru. Chatu potom podpálili.

Novú chatu v Žiarskej doline realizovali miestni nadšenci v rokoch 1949-1950. Prvým chatárom sa stal V. Šlampa, po ňom nasledovali J. Herich, P. Ferenčík, A. Juráš, A. Vĺček, P. Čáni, Š. Čáni, Š. Gavorník, I. Rybanská, v súčasnosti M. Matejka. V roku 2006 bola chata postavená v rokoch 1949 - 1950 zvalená a na jej mieste postavená chata nová. Novú chatu vybudovali nadšenci z Telovýchovnej jednoty Družba Smrečany-Žiar. Finančne na jej prestavbu vo veľkej miere prispela vláda SR dotáciou vo výške 8 miliónov Sk, mnohí sponzori, z ktorých najväčším bola firma XELLA Pórobetón SK (darovala na prestavbu chaty stavebné tvárnice YTONG v hodnote viac ako 1 milión Sk), bolo odpracovaným viac ako 7.500 brigádnickych hodín členmi Tj a ostatnými dobrovoľníkmi a milovníkmi hôr.

Po dobudovaní novej asfaltovej cesty do Žiarskej doliny v rokoch 1966-1974 zaznamenali i zvýšenú návštevnosť Žiarskej doliny. Najväčší nárast turistov, lyžiarov a skialpinistov bol v rokoch 1997-1999. V Západných Tatrách je 184 km značkovaných turistických chodníkov. Z toho priamo v Žiarskej doline 43 km. O bezpečnosť návštevníkov na nich sa starajú aj členovia Horskej služby.